História obce

História obce Medvedie siaha do obdobia 15. storočia, v ktorom podľa kroniky obce, žili na dnešnom území obce prví usadlíci. O založení obce sa nezachovala žiadna písomná pamiatka, no predpokladá sa, že obec bola, podobne ako okolité obce, založená lesnými robotníkmi, ktorí tu obhospodarovali lesy a pálili uhlie. Obec sa pod názvom Meduedza prvýkrát spomína v starých dokumentoch v prešovskom archíve už v roku 1512 s počtom usadlostí 14. Obyvatelia obce sa v tomto období živili chovom hovädzieho dobytka a pestovaním plodín. V roku 1512 obec patrila pod správu grófskej rodiny Erdődyovcov a neskôr, v roku 1525, bola pripojená k Makovickému panstvu. Po vyhorení makovického hradu bola obec pričlenená pod vládu rakúsko-uhorskej monarchie. V roku 1618 mala obec podľa listiny z prešovského archívu 129 obyvateľov a v tom istom roku bol v obci prevádzkovaný mlyn. Počet obyvateľov sa značne znížil v čase šírenia epidémie cholery v rokoch 1836-1837, 1848 a 1855. Predpokladá sa, že väčšina obyvateľov obce vymrela na ďalšiu vlnu epidémie cholery, ktorú k nám zavlieklo pruské vojsko valiace sa do Uhorska 27.júla 1866. V rokoch 1872-1873 sa privalila cholera s ešte hroznejším účinkom, kedy na východnom slovensku zomrelo až 103 000 osôb. O tom, že v tomto období zomieralo na choroby a hlad veľké množstvo obyvateľstva, svedčí aj nasledujúci text z dobových novín:

"Komisia, ktorá tieto choroby zisťovala uvádza, že príčinou tak veľkej úmrtnosti predpokladajú veľký hlad, ktorým trpelo chudobné obyvateľstvo najmä v severných častiach župy nielen počas epidémie ale aj predtým. Kráľovská miestodržiteľská rada prísne zakázala všetky trhy, pohrebné obrady, schôdzky a zhromaždenia, púte, ba dokonca aj vyučovanie. Roľníci ani počas žatvy nesmeli pracovať na poli, hoci vrchnosť vymáhala feudálne poplatky. Úroda hnila na poliach a hrozila smrť hladom."
(Nové obzory č.4 z roku 1962)

VOJNOVÉ A MEDZIVOJNOVÉ OBDOBIE

Prvá svetová vojna zanechala stopy aj v našej obci, kde prebiehali tuhé boje medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom. V tom čase obyvateľstvo trpelo aj vykorisťovaním rakúsko-uhorskou monarchiou, ktorá im neľútostne odvádzala hovädzí dobytok a kone pre bojujúcu armádu. Vojny sa na príkaz monarchie zúčastnilo aj 9 obyvateľov obce, z ktorých dvaja sa domov už nevrátili. V písomných záznamoch vojenského múzea je uvedené, že na obecnom cintoríne bolo pochovaných 116 vojakov, z toho 58 ruských.

V ťažkom medzivojnovom období hľadalo obyvateľstvo spôsob ako zabezpečiť sebe a svojej rodine priaznivejšie životné podmienky, v dôsledku čoho sa v rokoch 1918 - 1944 vysťahoval za prácou do Ameriky a Kanady značný počet obyvateľov.

Svoje stopy na obyvateľoch a obci zanechala aj 2. svetová vojna, ktorá opäť priniesla biedu a utrpenie nevinných ľudí. To sa skončilo až 12.10.1944, kedy bola obec oslobodená. Pri oslobodení obce položilo svoj život 121 ruských vojakov. Počet padlých nemeckých vojakov nie je známy, pretože podľa obecnej kroniky nemecká armáda mŕtvych a ranených vojakov brala so sebou. Na pamiatku oslobodenia sa v obci na starej budove pošty nachádza pamätná tabuľa na počesť padlých vojakov, ktorí položili svoj život pri oslobodení obce. Na nasledujúcej fotografii je vidieť poškodenie gréckokatolíckeho chrámu sv. veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho, spôsobené počas vojny.

POVOJNOVÝ ROZVOJ OBCE

V povojnovom období začala vojnami spustošená obec získavať svoju novú tvár. V roku 1945 začal štát budovať asfaltovú cestu z Hunkoviec cez Korejovce, Medvedie až do Krajanej Porúbky a Šarbova. Pri výstavbe cesty s radosťou pomáhali aj občania obce Medvedie, lebo vedeli, že cesta bude slúžiť im. Kto mal koňa a voz, vozil materiál, kto nie, pomáhal sám. Výstavba cesty bola dokončená v roku 1947. V roku 1948 začal štát realizovať výstavbu nových domov pre obyvateľov, ktorým domy počas 2. svetovej vojny zhoreli alebo boli zničené. V roku 1950 bolo dokončených 12 domov, do ktorých ľudia prichádzali s radosťou a slzami z pivníc a zemlianok. V týchto domoch prijali aj občanov, ktorí nové domy nemali. Na nasledujúcej fotografii z obdobia 50-tych rokov je vidieť niektoré z novopostavených domov.

Do okolitých obcí ľudia v tom čase chodili pešo alebo na vozoch. To sa však začalo meniť od roku 1951, kedy do obce zavítal prvý autobus. V roku 1954 bol na policajnej stanici namontovaný prvý telefón, ktorý slúžil aj občanom obce a vďaka nemu bolo možné včas zavolať doktora či sanitku. Ďalší zlom nastal 10.10.1959, kedy bol do obce zavedený elektrický prúd. V tom istom roku bola v obci zriadená pošta, ktorá sídlila v školskej budove a neskôr v rodinnom dome. V roku 1968 sa začala rekonštrukcia vojnou poškodeného gréckokatolíckeho chrámu postaveného v roku 1937. Rekonštrukčné práce boli dokončené v roku 1971.

V 80-tych rokoch bola realizovaná regulácia miestneho potoka. V nasledujúcom desaťročí bola realizovaná výstavba obecného vodovodu, kanalizácie a čističky odpadových vôd (1992-1997). V roku 1994 boli vyasfaltované miestne komunikácie.

OBECNÁ ŠKOLA

Prvá školská budova bola vybudovana z dreva svojpomocne občanmi obce v roku 1910. V škole učil jeden učiteľ a vyučovanie prebiehalo v maďarskom jazyku. Maďarský jazyk bol pre žiakov cudzí a nezrozumiteľný, a keďže deti do školy často nechodili lebo pomáhali doma svojim rodičom, iba polovica žiakov, ktorí dokončili ľudovú školu vedela čítať a písať. V rokoch 1914 až 1917 sa v škole nevyučovalo, pretože nebolo učiteľa. Od roku 1918 sa začalo vyučovať v slovenskom jazyku, pričom 3 hodiny do týždňa sa vyučoval rusínsky jazyk ako predmet. Vo vojnových rokoch 1944 a 1945 sa v škole nevyučovalo, školská budova bola podmínovaná Nemcami a zničená do základov. V roku 1946 štát vybudoval pre školu nový drevený barák. Škola bola poštátnená a dostala názov Štátna ruská ľudová škola. Všetky predmety sa vyučovali v ruskom jazyku a 3 hodiny do týždňa sa vyučoval slovenský jazyk ako predmet. V roku 1959 štát vybudoval murovanú národnu školu s rodinným bytom a potrebnými miestnosťami. Vyučovanie v novej budove začalo 1.septembra 1959. Vyučoval učiteľ a zároveň riaditeľ školy Michal Harajda. V rokoch 1946 až 1977 pôsobili na škole učitelia Cilý, Vasilišin, Mačuga, Mitrušková, Baranová a už spomínaný Michal Harajda. Škola bola zrušená v roku 1977 pre malý počet detí, ktoré boli preradené do základnej školy v Krajnej Poľane.

HISTORICKÝ VÝVOJ POČTU OBYVATEĽOV

Zdroje

1. Obecná kronika

Obrázky

1. Obr. č. 1
2. Obr. č. 2